
Nejde o vytvorenie dokonalého priestoru. Samotný priestor je všeobjímajúce vedomie, ktoré všetko zahŕňa. Cez odovzdanosť a načúvanie otvárame pole radosti, večnosti a harmonickej tvorby.
Prostredie, v ktorom žijem, ovplyvňuje moje myšlienky aj energiu. Vedomým usporiadaním priestoru podporujem pokoj, tvorivosť a jasnosť. Čisté a harmonické prostredie posilňuje vnútorný poriadok.
Keď sa pozriem na základ všetkého, vnímam priestor, obsah a formu – koncept a vhľad. To, čo ma obklopuje, ma môže formovať a ovplyvňovať, vedome aj nevedome. Človek nasáva realitu a zároveň ju premieta. Projektuje svoje prežívanie do mnohých oblastí života a cez vlastný pohľad na seba vytvára pohľad na svet. Tak sa postupne utvára svetonázor, postoj a vnútorné nastavenie.
Každý z nás je ovplyvňovaný. Otázkou však zostáva – čím? Je to naše vnútorné prostredie. No aj to má svoj obsah. Tak ako koláč nesie rôzne chute svojej plnky, aj naše vnútro má svoju kvalitu.
Preto sa pýtam: akú chuť má moje vnútro?
Význam a hodnota myšlienky sú zhodné s činom jej vyjadrenia. Nič nie je oddelené. Ide len o dynamiku a rýchlosť, s akou sa vnútorný obsah prejaví navonok. Príčina následných dejov je podmienená vnútorným stavom jednotlivca. Ten vytvára prostredie prejavu, obsah a súčin hodnôt – teda postavenie seba samého pred sebou. To je určitá konštanta bytia.
Ak sa pozrieme na následnosť, naše myšlienkovo-emocionálne „portfólio“ určuje obsah formy. Je to usporiadanie prvkov v priestore, kde každý objekt či subjekt má svoje miesto v čase a priestore – v dynamike hodnôt. Všetko je riadené pohľadom zámeru. Hodnota vhľadu predstavuje potenciál rozsahu – rozširuje naše vnímanie a skúsenosť, cez ktorú vstupujeme do súladu.
Ide teda o vklad vlastného obsahu – zámeru, konceptu. Možnosti sú nekonečné. No kde sa nachádza kvalita tohto daru? Určuje ju sebaprítomnosť a pravosť kontaktu so sebou samým. Cez uvedomenie vlastného pohľadu na realitu vzniká hodnota priestoru.
A s ňou prichádza aj otázka: aký je zámer riadenia a aká je dĺžka jeho trvania?
Tu vstupujeme do stavov nelineárnych vzťahov, ktoré určujú dynamiku rozvoja. Ide o stav súladu alebo rozporu v priestore mnohosti kontrastov. Práve to formuje kvalitu osobného rastu. Tak ako sa rastlina prirodzene naťahuje za slnkom, rozvíja svoj potenciál, pretože vie, čo znamená žiť – sama je životom.
Otázkou zostáva: v akom rozsahu?
Vytvárať priestor spokojnosti a hojnosti je viditeľný proces, ktorý už existuje. To, čo je potrebné, je rozoznať informačno-energetické toky, ktoré skresľujú priamy pohľad na život – a teda aj na nás samých. Táto konštanta je stále prítomná. Večná všadeprítomnosť, ktorá presahuje tento priestor, vytvorila podmienky pre náš rozvoj, aby sme mohli objavovať seba a naplno žiť svoj potenciál.
Je to nádherné pole, ktoré komunikuje. Aj cez tento text vytvára spojenie. Stačí sa len nacítiť. 🙂
Myseľ len ťažko uchopí priestor, ktorý presahuje jej dosah. Preto je dôležité tvoriť svoj vlastný priestor hojnosti cez vhľad vedomia. Byť nad priestorom pôsobenia znamená tvoriť hojnosť vlastného bytia.
Tento priestor „Ja som“ – to je priestor nás všetkých. My, vy, oni – každý z nás je životom v priestore aj mimo neho. Každý spoluvytvárame svet. A preto je dôležité najskôr usporiadať vlastný priestor, skôr než vstúpime do priestoru druhých. Všetko sa deje krok za krokom.
Prajem vám vedomé kroky k sebe – k vášmu pravému priestoru. To je zdrojový bod, brána otvorená.
S láskou a porozumením, Michal Michael Anit