V poslednom období som stretával ľudí, ktorí hovoria o nedostatku peňazí, finančnom tlaku alebo pocite zaseknutia v živote. Tento jav nevnímam len ako individuálny problém, ale skôr ako proces v kolektívnom vedomí spoločnosti, ktorý súvisí s dôverou, bezpečím a zmenou smerovania človeka v novej ére.
Navonok sa prejavuje ako finančná neistota, no v skutočnosti ide často o hlbší vnútorný vzorec. V prostredí, kde som vyrastal, som často počúval vety ako „nemáme peniaze“ či „na to nie sú peniaze“. Dnes vidím, že takéto opakované presvedčenia vytvárajú vnútorný obraz reality, podľa ktorého človek následne žije a môže sa stať jeho osudom, teda výsledkom vlastných nevedomých presvedčení a viery.
Aj ja som si kedysi myslel, že viac peňazí vyrieši väčšinu problémov vo svete. Postupne som však pochopil, že hojnosť nezačína v peniazoch, ale vo vnútornom stave človeka – v spokojnosti, vďačnosti a dôvere v život. Všetko je energia zhmotnenom alebo nezhmotnenom stave, vlastne nám len ukazuje naše vnímanie a hodnotu tohto vzťahu.
Vonkajšie bohatstvo totiž nemusí priniesť vnútorný pokoj. Pripomína mi to príbeh o rybárovi, ktorý najprv dával hladnému človeku ryby, až si uvedomil, že dôležitejšie je naučiť ho chytať ich sám. Skutočná pomoc nie je v odovzdávaní výsledkov, ale v rozvíjaní schopnosti tvoriť ich.
Podobne funguje aj ľudské vedomie. Ak sa v ňom usadí presvedčenie nedostatku, aktivuje strach a pocit ohrozenia. Nervový systém si na tento stav zvykne a začne ho vnímať ako „modlu“. Tak vzniká identita človeka, ktorému stále niečo chýba, aj keď sa jeho vonkajšie podmienky zlepšujú.
Postupne som pochopil, že najväčšou prekážkou hojnosti nie je nedostatok peňazí, ale strach z nedostatku. Celý príbeh sa teda nezačína v peňaženke, ale vo vedomí – v tom, či človek vníma život cez nedostatok alebo možnosti.
Z pohľadu vedomého prístupu k životu nie je cieľom zachraňovať druhých, ale podporiť ich, aby objavili vlastnú silu a schopnosť tvoriť svoj život. Hojnosť sa nedá odovzdať ako predmet, dá sa len prebudiť vo vedomí, v časti myslenia, kde prevládali predtým „podmienenosti“.
Otázka preto neznie: „Koľko peňazí mám?“, ale skôr: „Akú hodnotu prinášam životu?“
Hojnosť tak nie je výsledkom hromadenia, ale dôsledkom vnútorného stavu, v ktorom sa človek vracia k sebe, k svojej podstate a k vedomému tvoreniu života.
Práve hodnota, ktorú človek vytvára, sa prirodzene premieňa na zdroje potrebné pre jeho ďalší rozvoj a harmonický rozvoj všetkých bytostí podla Normy Stvorenia. Jesť. 🙂
Mojou skúsenosťou je, že vždy, keď som konal v súlade so sebou a zostával verný tomu, čo som cítil ako správne, objavovala sa podpora, ktorú by som nazval inteligenciou života.
Postupne som si uvedomil, že život nie je boj o prežitie.Je to proces objavovania vlastnej podstaty a rozvíjania potenciálu, ktorý bol v nás prítomný od začiatku.
Skutočná hojnosť nevzniká hromadením ani bojom. Vzniká spojením so sebou samým. Pretože skutočná hojnosť nezačína na bankovom účte. Začína v zvedomovaní Hojnosti vlastného vedomia.
Cesta k Hojnosti, cesta k peniazom, všetko je i tak cesta k sebe samému. 🙂
Prajem príjemné k kroky rozpoznávania,
S Láskou Michal Michael Anit