Intenzita života znamená byť plne prítomný v každom okamihu. Neunikám pred životom, ale vedome ho prežívam so všetkými farbami, emóciami a výzvami. V hĺbke prežívania nachádzam radosť, zmysel a silu.
Každý z nás má iné možnosti a vlastné kľúče k tomu, aby sa prebudil zo spánku automatizmu a začal naozaj žiť. Človek si nie vždy „zatiaľ“ uvedomuje, aký je rozdiel medzi skutočným žitím a prežívaním v automatickom kroku s davom. Každý je jedinečný a dokáže v každej oblasti života niečo hodnotné odovzdať.
Dôležitou súčasťou intenzity je aj odpočinok. V akej miere si ho viem dopriať? Alebo ma hlava neustále núti konať, riešiť a dobiehať niečo, čo „nepočká“? Práve teraz sedím so šálkou obľúbeného čaju a vedome si vychutnávam prítomnosť. V takýchto chvíľach si uvedomujem, že nie každý tlak je môj.
Niekto niečo chce. Niekto niečo očakáva. A my cítime napätie.Je to tlak zvonka? Alebo intenzita niekoho iného?
To, čo sa potrebujeme naučiť, je dať správny smer vlastnej sile. Keď ju vedome usmerníme, prináša nám oslobodenie a radosť.
Niekto rád cestuje. Niekto sa zabáva. Niekto tvorí a buduje projekty. Každý svoju silu a určitú intenzitu vkladáme do toho, čo nás baví a napĺňa. Dôležité je, aby nám to zároveň niečo dávalo späť – pocit naplnenia, hodnoty a zmyslu. Vtedy vieme, že kráčame správnym smerom.
Niekedy však cítime, že nám to nejde a akoby nás niečo nepúšťalo robiť to, po čom túžime. Často sú to programy a staré nastavenia, ktoré nás držia v nevedomí, niekedy až v tichom „otrokárskom“ režime: musím, musím, musím. Naše návyky a myslenie nás mohli dostať do tohto stavu myslenia.
Dôležité je uvedomiť si, že máme silu sa z toho dostať. Nie veľkými dramatickými zmenami, ale drobnými uvedomeniami – v situáciách s ľuďmi, v našich pocitoch, v odpovediach tela. Cítim „áno“ tomuto projektu? Alebo „nie“?
Mne – a verím, že mnohým ľuďom – pomáhajú vnútorné dialógy. Dôležité je nenechať sa nimi strhnúť ako plachetnicu tsunami. Kľúčová je sebaprítomnosť. Každú vnútornú vlnu možno usmerniť tak, aby slúžila nášmu prospechu aj prospechu celku.
Zdravé sebectvo nie je egoizmus je to sebapoznanie a poznanie vlastnej hodnoty, to dáva človeku celistvosť a silu napredovať.
Je krásne zastaviť sa a pozrieť na rozkvitnutú záhradu cez okno. No kto sa pozerá na svoju vnútornú záhradu? V akom je stave? Čo v nej kvitne a čo potrebuje poliať?
Do čoho dávam svoju energiu? Svojou vôľou ju usmerňujem a skrze srdce jej dávam hodnotu – pre seba aj pre svoje okolie. A práve takto intenzita života živí aj svet.
Nech sa vám darí vo vašom prejavení
S úsmevom 🙂 Michal