Prechádzal som sa po výstavisku. Bolo sa na čo pozerať aj čo kúpiť, veľa pestrosti, no nič ma nezaujalo.
Napokon ma na konci zaujali rezne obalené v strúhanke, hoci mäso jem zriedka.
Zobral som jeden a pozeral som sa naň, ako ho držím v pravej ruke.
Videl som, že forma sa mení, pritom bol stále obalený v strúhanke. Videl som tvar – tu hlava, tu telo, tu krídla, tu chvost.
Nadvihol som ľavé krídlo a pod strúhankou sa objavilo farebné, červené perie. Začal som sa usmievať a prehovoril som mystickým jazykom. Hlas bol mohutný a vychádzal zo srdca.
Vtáčik ožil – krásny, šťastný – a vzlietol. Môj hlas prenikol k miske s rezňami, kde sa objavilo mnoho pestrých vtáčikov, ktoré hľadali cestu von z budovy. Okolití ľudia nechápali a boli prekvapení, no ja som sa cítil plne prítomný a sám sebou.
Vyšiel som z budovy. Pred ňou bola fontána. Opäť som prehovoril mystickým jazykom duše k vtáčikovi. Ten prijal posolstvo a vzlietol vysoko do sveta.
Pocítil som vďačnosť a obzrel som sa na budovu za mnou, z ktorej som vyšiel. Bola veľká a presklená.
Cez veľké dvere začali prenikať húfy pestrých malých vtáčikov na slobodu.
Vtedy mi prišiel pocit podeliť sa o to s vami. Vytiahol som telefón a odfotil som vám slobodu života v pohybe a jeho krásu v plnom rozkvete a lete. 😊
Zaujímavé bolo, že fotografia bola živá a v pohybe v reálnom čase.
Život sa nedá zastaviť. Večný život je už tu a teraz.
Ďakujem. 🙏Večnosť je prítomná v nás. My sme večnosť a večnosť je dar pre nás. Smeruje od nás ku svetom a k Svetu svetov. 🙏
